Spisovná slovenčina pozná iba jeden správny tvar písania tohto priezviska: Pálffy. Zásady písania mien osôb vystupujúcich v uhorskom období slovenských dejín do roku 1918 boli vypracované a prijaté v 80. rokoch minulého storočia v súlade so závermi komisie pre historickú terminológiu pri Historickom ústave SAV. Rovnako sa uvádzajú aj v Slovenskom biografickom slovníku, ktorý vydala Matica slovenská.

Pálffyovci

Rod Pálffyovcov

Jeden z najznámejších uhorských šľachtických rodov sa dostal do popredia v prvej polovici 16. storočia, v začiatkoch vlády Habsburgovcov v Uhorsku. V starom Prešporku mal silné postavenie, pevné väzby, aj obrovské majetky.

Základom erbu Pálffyovcov je zlatý jeleň na zlatom kolese, ktoré stojí na troch zelených vrchoch s modrým pozadím.

Pálffyovci

najslávnejší z rodu

V roku 1552 sa narodil Mikuláš Pálffy (otec Pavla IV. Pálffyho, majiteľa paláca na Zámockej), ktorý bol najvýznamnejším veliteľom v bojoch proti Turkom na sklonku 16. storočia.

Pochádzal z nevýznamného šľachtického rodu zo Žitného ostrova. No vďaka svojim vojenským schopnostiam a bohatej manželke Márii Fuggerovej získal hodnosti a veľké majetky. Osmanských Turkov porazil v bitkách 26-krát! Keď v roku 1598 vyhnali cisárske vojská tureckú armádu z Rábu (Györu), dostal za zásluhy grófsky titul.

Vtedy sa stal aj dedičným županom Prešporskej stolice a súčasne dedičným hlavným kapitánom Prešporského hradu. O rok na to však zomrel na svojom hrade Červený Kameň. Pochovali ho v krypte pod prešporským korunovačným chrámom Najsvätejšieho Spasiteľa a svätého Martina.

Mikuláš mal s manželkou Máriou päť synov a tri dcéry. Vďaka nemu sa Pálffyovci stali popredným rodom v Uhorsku, ktorý na Slovensku vlastnil obrovské majetky.

Pálffyovci

Pálffyovci

Pálffyovci

z paláca na Zámockej

Mikulášov syn, Pavol IV. Pálffy, bol grófom, hodnostárom a palatínom. Narodil sa na hrade Červený kameň (19.1.1592). Predsedal uhorskej komore, bol krajinským sudcom a robil aj stavebný dozor nad dôležitými cisárskymi stavbami. Jednou z najvýznamnejších bola prestavba Bratislavského hradu, ktorú dokonca aj spolufinancoval. Počas nej si nechal vystavať aj svoj prepychový palác na strmom severnom svahu pod hradom, na Neugasse am Schlossberg (dnešnej Zámockej ulici).

Kvôli svojim funkciám si ho nepostavil iba na súkromné účely, ale aj pre dobové zvyklosti. Nachádzali sa tam administratívne priestory, zasadacie sály a hosťovské izby.

Manželka Františka rod. Khuenová de Belasy bola Pavlovou druhostupňovou sesternicou z bohatého tirolského rodu. Zaujímavosťou je, že sa s ňou oženil pomerne neskoro, až vo veku 37 rokov, čo bolo na dané obdobie úplne neobvyklé. Mali spolu štyri deti, dve dcéry a dvoch synov. Gróf zomrel vo svojom bratislavskom paláci (6.11.1653), pochovali ho v Dóme sv. Martina.

Pálffyovci

Majetky a dedičstvo


Do polovice 19. storočia vlastnili Pálffyovci celé bratislavské Podhradie (Schlossberg, Schlossgrund, Zuckermandl). Smolenická vetva Pálffyovcov získala dedičstvom aj zámok v Slavkove (Austerlitz) na Morave, kde pred slávnou bitkou v decembri 1805 prenocoval Napoleón. Ešte aj po 1. svetovej vojne patril Pálffyovskému rodu hrad Devín a paláce v meste.

Pálffyovci

V Bratislave máme až štyri Pálffyho paláce!